Predkupné právo k nehnuteľnosti s vecnoprávnymi účinkami, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, možno zriadiť len v prospech predávajúceho, ako pôvodného vlastníka nehnuteľnosti. Nové záväzkové právo by túto situáciu malo zmeniť a priniesť flexibilnejšiu úpravu.

V praxi nastávajú situácie, keď si tretia osoba, nevlastník, chce zabezpečiť možnosť nadobudnutia nehnuteľnosti pre prípad, že sa ju vlastník rozhodne predať. Takýto záujem môže mať napríklad nájomca dotknutej nehnuteľnosti alebo vlastník susednej nehnuteľnosti. Ako riešenie sa tu ponúka zriadenie predkupného práva.

Problém však nastáva, keď strany uvažujú o zápise takéhoto práva do katastra nehnuteľností. V tejto otázke je slovenské právo veľmi obmedzené. Zriadenie predkupného práva s vecnoprávnymi účinkami, ktoré možno zapísať do katastra, pripúšťa len v prípade, ak bolo dojednané v súvislosti s predajom alebo iným scudzením nehnuteľnosti, a to výlučne v prospech predávajúceho, ako pôvodného vlastníka nehnuteľnosti. V prospech nájomcu alebo vlastníka susednej nehnuteľnosti, takéto predkupné právo dojednať nemožno. V tomto prípade zostáva len možnosť dojednania záväzkovoprávneho predkupného práva, teda takého, ktoré zaväzuje len strany dotknutej dohody, nezapisuje sa do katastra nehnuteľností a nemožno sa ho domôcť voči tretej osobe, konajúcej v dobrej viere.

Aj napriek výhradám časti odbornej verejnosti takýto výklad zákona potvrdzuje rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR. Možno si klásť otázku, či existujúca zákonná úprava zodpovedá požiadavkám praxe. Tiež možno len uvítať, že rekodifikácia záväzkového práva Občianskeho zákonníka, ktorá mala pôvodne platiť už od roku 2021, ale jej schválenie je stále v nedohľadne, dá možnosť zriadiť vecnoprávne predkupné právo aj v prospech tretích osôb, napríklad nájomcu, alebo vlastníka susednej nehnuteľnosti. Opcia, teda kúpa nehnuteľnosti v čase, určenom oprávneným, však aj naďalej nebude spôsobilá zápisu do katastra nehnuteľností.