Zavádza sa osobitný notársky centrálny register zmlúv o zmenách v spoločnom imaní manželov. Takže ak si spoločné imanie prostredníctvom notárskej zápisnice zúžite – povedzme si poviete, že akékoľvek nehnuteľnosti, ktoré počas trvania manželstva nadobudnete, nebudú patriť do spoločného imania manželov, ale do výlučného vlastníctva jedného z manželov či do ich podielového spoluvlastníctva –, táto zápisnica bude zverejnená a budú k nej mať prístup tretie osoby.
Nebude to však možné robiť spätne, takže ak zmluvu uzavriete až po nadobudnutí majetku, na tento majetok sa zúženie spoločného imania manželov nebude vzťahovať a bude teda patriť do spoločného imania.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov síce viete aj dnes do určitej miery zužovať, ale po novom bude zákon detailnejšie upravovať celý proces aj rozsah.
Zákon doteraz explicitne nehovoril o tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zahŕňa aj dlhy, ale na základe súdnych rozhodnutí a praxe existoval určitý konsenzus, že tam dlhy patria. Prax však nebola celkom jednotná. Po novom bude explicitne uvedené, ktoré dlhy do spoločného imania manželov patria a ktoré nie.
Okrem toho nový zákon hovorí aj o tom, čo v prípade, ak dlh jedného z manželov nepatrí do spoločného imania a ako sa bude uspokojovať veriteľ. Primárne sa bude uspokojovať z majetku vo výlučnom vlastníctve dlžníka, ale subsidiárne sa môže uspokojiť aj z majetku, ktorý je v spoločnom imaní.
Napríklad ak vstupujete do manželstva s niekým, kto má rizikovú formu podnikania, a neviete, či napokon nebude obrovským dlžníkom. Ihneď po manželstve si notárskou zápisnicou môžete zúžiť spoločné imanie v maximálnej možnej miere tak, aby všetko, čo nadobudnete, nešlo do spoločného imania. Inými slovami, vylúčite tak tvorbu spoločného rodinného majetku, teda aj možného spoločného „rodinného dlhu“.
Priestor na zneužívanie je stále a žiadna právna norma nie je a nebude dokonalá, no je vašou povinnosťou si svojho zmluvného partnera v určitom rozsahu preveriť a zistiť, či je bonitný, ak sa niečo pokazí.
Zužovanie spoločného imania manželov sa podľa pôvodného návrhu mohlo uzatvoriť aj prostredníctvom zmluvy autorizovanej advokátom. V procese sa však vynorili názory, že ak takáto zmluva nebude verejne dostupná, tretie osoby by sa nemali ako dozvedieť, že spoločné imanie bolo zúžené a čo tam patrí alebo nepatrí.
Keďže však toto zužovanie bude možné urobiť iba formou notárskej zápisnice, ktorá bude sprístupnená vo verejnom registri, bude mať každý možnosť overiť si, či jeho zmluvný partner využil možnosť zúžiť si spoločné imanie manželov a v akom rozsahu. Práve takáto forma úpravy by mala zabrániť rôznym špekuláciám.
Ruší sa samostatný zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov, ako aj zákon o krátkodobom nájme bytu. Po novom už bude toto všetko upravovať iba Občiansky zákonník. Novinkou je inflačná doložka, ktorá medzi fyzickými prenajímateľmi a podnájomcami asi nie je úplne bežná. Štandardnom sa teda zrejme stane, že sa nájom bude každoročne upravovať o mieru inflácie. Okrem toho sa v zákone priamo hovorí o peňažnej zábezpeke, teda ľudovo zálohe. Výška tejto zábezpeky je predmetom dohody, no zmluvné strany, najmä pokiaľ ide o štandardný nájom bytu uzatváraný medzi fyzickými osobami, majú často úplne iný pohľad na to, akú sumu zábezpeky možno považovať za dostačujúcu. Niektorí prenajímatelia si ako zábezpeku pýtajú aj päť mesačných nájmov vopred, napríklad aby v prípade poškodenia bytu mohli z tejto čiastky sanovať škody alebo ak by nájomca neplatil nájom. Zákon po novom upravuje, že maximálna výška zábezpeky sú tri mesačné nájmy vrátane nákladov.
Z môjho pohľadu je najpodstatnejšia zmena, že sa omnoho viac bude spoliehať na rozumové schopnosti jednotlivca a predpoklad, že si vie svoje práva a povinnosti sám usporiadať.
Vyplýva to aj zo základných princípov Občianskeho zákonníka, kde sa píše, že „pri posudzovaní obsahu súkromnoprávneho vzťahu sa predpokladá, že každá fyzická osoba má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel svojho konania“.
Zákon však bude platiť pre všetkých rovnako. Z môjho pohľadu je správnym krokom to, že okrem väčších práv zákon predpokladá aj väčšiu zodpovednosť jednotlivca za svoje činy. Nie je správne sa vždy spoliehať len na štát, ktorý nás bude vodiť za ručičku a vo všetkom nám pomôže. Samozrejme, stále ostávajú špecifické skupiny, ktoré sú v rámci právnych vzťahov chránené viac, ako napríklad spotrebiteľ či zamestnanec.
Zmluvy sa elektronicky bežne uzatvárajú aj dnes – cez e-mail, esemesku alebo aj keď si niečo kupujete cez internet, uzatvárate zmluvu elektronicky. Po novom už zákon bude bližšie riešiť viaceré nuansy, ktoré sú s elektronickým uzatváraním zmlúv spojené.
Súčasný Občiansky zákonník má viac ako šesťdesiat rokov a síce bol veľakrát novelizovaný a ako-tak korešponduje s dnešnou dobou, no nový zákonník všetko toto zhŕňa a lepšie odzrkadľuje skutočnosť, ako v súčasnosti ľudia fungujú.
V praxi keď uzatvárate zmluvu elektronicky, zadáte svoj e-mail, naň vám príde nejaký odkaz a potom potvrdíte, že ste to vy, respektíve vám môže prísť aj kód do esemesky. Proces overenia je dnes už v praxi dobre otestovaný a overený.
Takto do detailu nie, ale keď ste schopný niekde vyplniť objednávku a zaplatíte kúpnu cenu, zmluva je platne uzavretá. No ak niekto iný použije vaše meno a vymyslí si e-mail s vaším menom, ktorý zneužije na nákup nejakého tovaru, vy takouto zmluvou, samozrejme, nie ste automaticky viazaný. Predávajúci nemôže prísť za vami s tým, že ste si niečo objednali, a domáhať sa platby. Musí preukázať, že zmluvu ste uzatvorili platne vy a nie niekto, kto sa za vás len vydával.
Ide teda skôr o to, že keď zmluvu elektronicky uzavriete a zaplatíte za tovar, zmluva je platná a môžete sa domáhať zodpovednosti za chyby, nárokovať si záruku a tak ďalej. Druhá strana nemôže hovoriť, že to bolo uzavreté iba e-mailom a je to neplatné.
Všetci tomu hovoria predmanželská zmluva, ale v skutočnosti šlo o zúženie spoločného imania manželov pred uzavretím manželstva – toto bolo vyhodené, ale nevidím dôvod, prečo by to tam nemohlo byť. Bolo by to to isté, čo budete vedieť spraviť v momente po uzavretí manželstva.
Nie, lebo keď ste už raz manželia, tak na to, aby ste si spoločné imanie zúžili, musíte byť dvaja a ste v riziku, že ten druhý povie nie. Tento inštitút dával snúbencom možnosť si túto otázku vyriešiť ešte pred samotným uzavretím manželstva a vyhnúť sa tak možným problémom v budúcnosti.
Druhá vec, ktorá tam podľa mňa chýba, sú zverenecké či nadačné fondy.
Ide o špecifickú formu, ako môže osoba naložiť so svojím majetkom alebo jeho časťou ešte počas svojho života s tým, že na tento majetok nebude mať smrť zakladateľa prakticky žiaden vplyv. Tento majetok by spravoval správca nadačného fondu s tým, že účel fondu môže byť napríklad verejnoprospešný.
To sa však, samozrejme, netýka úplne bežných ľudí, ale skôr tých s veľkým majetkom.
Bude to obrovská zmena, nielen pre nás profesionálov, ale aj pre bežných ľudí. Bude trvať, kým sa s ním zžijeme, a je tiež otázka, aké bude mať detské choroby a či nebude novelizovaný ešte pred tým, ako nadobudne účinnosť. Veľa vecí ukáže až prax a to, či bude o nové inštitúty záujem zo strany verejnosti.
V každom prípade ide o najväčšiu zmenu súkromného práva v histórii samostatnosti.