Foto Juraje Gazdy: Pro Postoj – autor: Adam Rábara

Hlavné zmeny pre bežného človeka nový zákon prináša v oblasti dedenia, spoločného majetku manželov a nájomných vzťahov, hovorí právnik.

Nový Občiansky zákonník je pre slovenské právo obrovskou zmenou – najväčšou v oblasti súkromného práva v histórii samostatnosti, respektíve až od roku 1964, odkedy platí doterajší Občiansky zákonník.

Zmeny však nepocítia len právnici či majitelia firiem, ale aj bežní občania. A to predovšetkým v oblastiach dedenia, nájomných zmlúv a usporadúvania spoločného majetku manželov, hovorí Juraj Gazda, advokát spolupracujúci s advokátskou kanceláriou bpv Braun Partners.

Vo všetkých týchto oblastiach nový zákon rozširuje slobodu jednotlivca nakladať so svojím majetkom podľa svojho uváženia. Podľa právnika ide o správny krok, ktorý korešponduje s dnešným spoločenským a ekonomickým usporiadaním, no je na ľuďoch, ako nové inštitúty prijmú a či ich budú využívať.

Čo upravuje – jednoducho povedané – Občiansky zákonník?

Je to základný zákon, ktorý vstupuje do všetkých zmluvných či mimozmluvných vzťahov. Či uzatvárate zmluvu o dodávke plynu,

Je to základný zákon, ktorý vstupuje do všetkých zmluvných či mimozmluvných vzťahov. Či uzatvárate zmluvu o dodávke plynu, kupujete si byt alebo nejaký tovar z internetového obchodu, Občiansky zákonník rieši práva a povinnosti spotrebiteľa aj predávajúceho.

Ani si to neuvedomujeme, ale zmluvy uzatvárame bežne. Už len tým, že nastúpime do mestskej hromadnej dopravy, uzatvoríme zmluvu o preprave osôb. Niektoré zmluvné vzťahy sú síce zvlášť upravené v samostatných zákonoch, ale Občiansky zákonník upravuje niektoré špecifiká, ako napríklad neprijateľné zmluvné podmienky, zodpovednosť za škodu či premlčanie. V neposlednom rade Občiansky zákonník vo svojej všeobecnej časti upravuje základné pojmy, ako sú napríklad plnomocenstvo či právny úkon.

Zároveň na Slovensku ešte stále platí dualizmus súkromného práva v zmysle, že Občiansky zákonník a Obchodný zákonník upravujú rôznym spôsobom prakticky totožné zmluvy – napríklad kúpna zmluva – alebo právne inštitúty, ako napríklad premlčanie. Tento dualizmus by mal nový Občiansky zákonník odstrániť, lebo celá záväzková časť, ako aj iné vybrané ustanovenia budú z Obchodného zákonníka vyňaté a upravené budú už len v novom Občianskom zákonníku.

Potrebuje Slovensko nový Občiansky zákonník?

Potrebuje. Občiansky zákonník, ktorý momentálne platí, bol prijatý v inom spoločenskom a ekonomickom období – v roku 1964. Bol veľmi veľakrát novelizovaný, čo sa odzrkadlilo na jeho neprehľadnosti, a aj spomínaný dualizmus vyvoláva v praxi často problémy.

Vzhľadom na to, že spoločnosť prešla zmenami, tieto by mali byť premietnuté aj v Občianskom zákonníku – napríklad v Česku a Maďarsku už nové kódexy prijali pred viac ako dekádou.

Myslíte si, že proces prípravy nového Občianskeho zákonníka vrátane lehôt na pripomienky a rôzne diskusie bol dostatočný?

Príprava nového Občianskeho zákonníka trvá v podstate od roku 1998 a okrem paragrafového znenia, ktoré je aktuálne v Národnej rade SR, vzniklo aj ďalšie paragrafové znenie, ktoré sa však napokon nepoužilo. Čo sa týka tohto konkrétneho návrhu, podľa mňa priestor na diskusiu bol dostatočný a všetky relevantné strany mali možnosť sa na nej zúčastniť, o čom svedčí aj skutočnosť, že niektoré veci sa počas tejto diskusie zmenili, napríklad vypadla takzvaná predmanželská zmluva.

Druhá vec je, či je dostatočná lehota medzi prijatím zákona a navrhovanou účinnosťou. Skromne si dovolím povedať, že určite nie.

Účinnosť má byť od 1. júla 2027. Deväť mesiacov nie je dosť?

Nový Občiansky zákonník má viac ako 1 900 paragrafov. Deväť mesiacov je veľmi málo, nielen pre mňa ako advokáta, ale aj pre bežného človeka, aby sa s tým zžil a uvedomil si, aký to môže mať vplyv na jeho život.

Nehovoriac o tom, že znenie, ktoré je prezentované ako konečné, sa počas schvaľovacieho procesu môže v parlamente zmeniť.

Aká lehota medzi prijatím a účinnosťou zákona by podľa vás bola dostatočná?

Myslím, že aj dva roky. Môže sa to javiť ako veľmi veľa, ale je to potrebné.

Ide o to, aby si všetky subjekty stihli naštudovať, čo všetko sa zmení?

Áno, ale aj aby si upravili interné postupy a zmluvy, keďže odo dňa účinnosti nového zákona bude všetko bežať po novom. Ak ste poskytovateľ nejakých služieb alebo napríklad prenajímate nehnuteľnosť, musíte mať teda pripravené všetky zmluvné dokumenty tak, aby boli v súlade s novým zákonom.

Spomínali ste, že je to málo pre bežného človeka, aby si uvedomil dosah nového zákona na svoj život. Ktoré oblasti života nový Občiansky zákonník najviac ovplyvní?

Najmä dedenie, nájomné zmluvy, majetkové vzťahy medzi manželmi či uzatváranie zmlúv ako také – po novom už bude napríklad explicitne upravené, že zmluvy možno uzatvárať e-mailom. Z môjho hľadiska je najväčšia zmena v oblasti dedenia.

Čo sa teda zmení v tomto ohľade?

Súčasná situácia je taká, že za predpokladu, že rodinné vzťahy sú v poriadku, tak drvivá väčšina ľudí budúcnosť svojho majetku po prípadnom úmrtí nerieši, lebo sa dedí takzvane „zo zákona“ – teda sú určené dedičské skupiny a dedičstvo sa podľa toho usporiada. Problém nastáva vtedy, ak niekto chce, aby s jeho majetkom bolo po jeho smrti naložené inak. Tu dáva nový Občiansky zákonník väčšiu slobodu.

Ako konkrétne?

Napríklad ak by ste chceli vydediť potomka, zákon pozná niekoľko dôvodov, kedy to môžete spraviť. Súčasný Občiansky zákonník hovorí, že poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytoval poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch.

To sa teraz mení na toto: „Poručiteľ môže vydediť potomka, ak sa správa v rozpore s dobrými mravmi voči poručiteľovi alebo jeho blízkej osobe.“ Čiže ten priestor na vydedenie je omnoho širší a už tam nie je predpoklad neposkytnutia pomoci.

Nezužuje to v skutočnosti ten priestor? Neposkytnutie pomoci ešte nemusí implikovať, že sa správam v rozpore s dobrými mravmi, nie?

To záleží na konkrétnej skutkovej situácii. Mal som prípad, keď poručiteľ vydedil svoje deti, lebo oňho neprejavovali záujem. Toto vydedenie sme však napadli na súde a ten ho vyhlásil za neplatné, lebo deti o svojho otca neprejavovali záujem, pretože bol násilník a alkoholik.

Aké ďalšie veci sa zmenia v oblasti dedenia?

Napríklad povinné podiely. Dedenie môžete vo všeobecnosti upraviť závetom a po novom aj dedičskou zmluvou, ale nemôžete siahnuť na povinné podiely neopomenuteľných dedičov – pri maloletých je to dnes aspoň toľko, čo im patrí pri dedení zo zákona, a pri plnoletých aspoň polovica toho, čo im patrí pri dedení zo zákona.

Po novom to bude tak, že povinný podiel maloletého sú tri štvrtiny a plnoletého jedna štvrtina toho, čo im patrí pri dedení zo zákona. Takže aj tu vidíme rozširovanie možností poručiteľa nakladať so svojím majetkom.

Mimochodom, pôvodné znenie zákona hovorilo o tom, že povinný podiel maloletého mala byť len jedna pätina a plnoletého jedna desatina, čo sa však v čase upravilo.

So závetmi sa stretávame skôr v amerických filmoch než v skutočnom živote. Z vašich skúseností sú závety vôbec niečo, čo Slováci využívajú?

Využíva sa to, ale určite to nie je niečo, s čím by som sa stretával pravidelne, keďže je to agenda notárov. Ľudia sa však zaujímajú o to, čo sa stane s ich majetkom po ich smrti. Napríklad aby ich majetok neskončil v rukách tohto konkrétneho potomka, ale iba tohto potomka a podobne. Tieto veci sú v súčasnosti dosť obmedzené, ak to nechcete previesť ešte za života.

Po novom sa aj na tento účel zavádza nový inštitút dedičskej zmluvy, keď môžete prizvať tretiu osobu, aby po vás dedila.

V čom je to iné oproti závetu?

Závet je jednostranný právny úkon, ktorý môžete kedykoľvek zmeniť. Dedičská zmluva je dvojstranný právny úkon, kde sa predpokladá záväzok druhej strany a k zmene môže dôjsť len v prípade dohody oboch strán.

Môžeme si to predstaviť tak, že by dve strany uzavreli dedičskú zmluvu o tom, že dedič zdedí po poručiteľovi byt a poručiteľ sa zároveň zaväzuje svoj byt nikomu nepredať ani nedarovať. Okrem toho, predmetom zmluvy môže byť aj odplata – napríklad záruka, že dedič sa o poručiteľa bude až do jeho smrti starať, respektíve uhrádzať zaopatrovaciu rentu.

Predpokladám, že toto sú veci, ktoré ľudia aj pomerne bežne riešia.

Áno, ale momentálne to môžete riešiť iba tak, že napríklad ten byt darovacou zmluvou prevediete ešte za života na danú osobu a zároveň si dáte zapísať ako vecné bremeno právo dožitia. To vám zabezpečí, že v tom byte môžete žiť až do smrti, ale nie to, že sa o vás niekto postará.

Môžeme síce aj v súčasnosti už kombináciou rôznych úkonov uzavrieť aj zaopatrovaciu zmluvu, ale jej vymožiteľnosť je komplikovaná záležitosť. V rôznom veku môže zaopatrenie vyžadovať rôzne úkony a je potrebné, aby obe zmluvné strany mali rovnakú predstavu o tom, čo to znamená.

Štandardne tieto situácie vyvolávajú problémy, najmä keď poručiteľ nerieši, čo bude s jeho majetkom, dedí sa zo zákona a potom je pred notárom obrovská hádka, lebo iba jeden potomok sa oňho staral a ďalší boli mimo. On si myslí, že mu má patriť viac, ale notár to skúmať nebude, keďže mu na to zákon nedáva priestor.

Ďalšia vec, ktorá sa zmení, je bezpodielové vlastníctvo manželov, ktoré nahradí spoločné imanie manželov. Čo z toho vyplýva?

Nový Občiansky zákonník opäť dáva do popredia väčšiu slobodu jednotlivca pri nakladaní s jeho majetkom. Zákon bude rozlišovať medzi zákonným a zmluvným spoločným imaním manželov. Zákonná úprava spoločného imania manželov ostáva približne tak, ako je dnes upravené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a zmluvne ho bude možné zúžiť.

Ako to bude fungovať?

Zavádza sa osobitný notársky centrálny register zmlúv o zmenách v spoločnom imaní manželov. Takže ak si spoločné imanie prostredníctvom notárskej zápisnice zúžite – povedzme si poviete, že akékoľvek nehnuteľnosti, ktoré počas trvania manželstva nadobudnete, nebudú patriť do spoločného imania manželov, ale do výlučného vlastníctva jedného z manželov či do ich podielového spoluvlastníctva –, táto zápisnica bude zverejnená a budú k nej mať prístup tretie osoby.

Nebude to však možné robiť spätne, takže ak zmluvu uzavriete až po nadobudnutí majetku, na tento majetok sa zúženie spoločného imania manželov nebude vzťahovať a bude teda patriť do spoločného imania.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov síce viete aj dnes do určitej miery zužovať, ale po novom bude zákon detailnejšie upravovať celý proces aj rozsah.

Je rozdiel aj v tom, že spoločné imanie manželov zahŕňa aj dlhy?

Zákon doteraz explicitne nehovoril o tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zahŕňa aj dlhy, ale na základe súdnych rozhodnutí a praxe existoval určitý konsenzus, že tam dlhy patria. Prax však nebola celkom jednotná. Po novom bude explicitne uvedené, ktoré dlhy do spoločného imania manželov patria a ktoré nie.

Okrem toho nový zákon hovorí aj o tom, čo v prípade, ak dlh jedného z manželov nepatrí do spoločného imania a ako sa bude uspokojovať veriteľ. Primárne sa bude uspokojovať z majetku vo výlučnom vlastníctve dlžníka, ale subsidiárne sa môže uspokojiť aj z majetku, ktorý je v spoločnom imaní.

Pre koho bude mať zmysel zužovať spoločné imanie manželov?

Napríklad ak vstupujete do manželstva s niekým, kto má rizikovú formu podnikania, a neviete, či napokon nebude obrovským dlžníkom. Ihneď po manželstve si notárskou zápisnicou môžete zúžiť spoločné imanie v maximálnej možnej miere tak, aby všetko, čo nadobudnete, nešlo do spoločného imania. Inými slovami, vylúčite tak tvorbu spoločného rodinného majetku, teda aj možného spoločného „rodinného dlhu“.

Nevzniká tu podľa vás možný priestor na zneužívanie tohto inštitútu, napríklad tak, že sa bude daný rizikový podnikateľ skrývať za manželku a tváriť sa, že nemá žiadny majetok ani on, ani v spoločnom imaní?

Priestor na zneužívanie je stále a žiadna právna norma nie je a nebude dokonalá, no je vašou povinnosťou si svojho zmluvného partnera v určitom rozsahu preveriť a zistiť, či je bonitný, ak sa niečo pokazí.

Zužovanie spoločného imania manželov sa podľa pôvodného návrhu mohlo uzatvoriť aj prostredníctvom zmluvy autorizovanej advokátom. V procese sa však vynorili názory, že ak takáto zmluva nebude verejne dostupná, tretie osoby by sa nemali ako dozvedieť, že spoločné imanie bolo zúžené a čo tam patrí alebo nepatrí.

Keďže však toto zužovanie bude možné urobiť iba formou notárskej zápisnice, ktorá bude sprístupnená vo verejnom registri, bude mať každý možnosť overiť si, či jeho zmluvný partner využil možnosť zúžiť si spoločné imanie manželov a v akom rozsahu. Práve takáto forma úpravy by mala zabrániť rôznym špekuláciám.

Nový Občiansky zákonník zmení aj nájomné vzťahy. Ako konkrétne?

Ruší sa samostatný zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov, ako aj zákon o krátkodobom nájme bytu. Po novom už bude toto všetko upravovať iba Občiansky zákonník.

Novinkou je inflačná doložka, ktorá medzi fyzickými prenajímateľmi a podnájomcami asi nie je úplne bežná. Štandardnom sa teda zrejme stane, že sa nájom bude každoročne upravovať o mieru inflácie.

Okrem toho sa v zákone priamo hovorí o peňažnej zábezpeke, teda ľudovo zálohe. Výška tejto zábezpeky je predmetom dohody, no zmluvné strany, najmä pokiaľ ide o štandardný nájom bytu uzatváraný medzi fyzickými osobami, majú často úplne iný pohľad na to, akú sumu zábezpeky možno považovať za dostačujúcu.

Niektorí prenajímatelia si ako zábezpeku pýtajú aj päť mesačných nájmov vopred, napríklad aby v prípade poškodenia bytu mohli z tejto čiastky sanovať škody alebo ak by nájomca neplatil nájom. Zákon po novom upravuje, že maximálna výška zábezpeky sú tri mesačné nájmy vrátane nákladov.

Prinesie nový Občiansky zákonník ešte nejaké ďalšie podstatné zmeny?

Z môjho pohľadu je najpodstatnejšia zmena, že sa omnoho viac bude spoliehať na rozumové schopnosti jednotlivca a predpoklad, že si vie svoje práva a povinnosti sám usporiadať.

Vyplýva to aj zo základných princípov Občianskeho zákonníka, kde sa píše, že „pri posudzovaní obsahu súkromnoprávneho vzťahu sa predpokladá, že každá fyzická osoba má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel svojho konania“.

To by sme nemohli mať aj podpriemerných, aj nadpriemerných ľudí.

Zákon však bude platiť pre všetkých rovnako. Z môjho pohľadu je správnym krokom to, že okrem väčších práv zákon predpokladá aj väčšiu zodpovednosť jednotlivca za svoje činy. Nie je správne sa vždy spoliehať len na štát, ktorý nás bude vodiť za ručičku a vo všetkom nám pomôže. Samozrejme, stále ostávajú špecifické skupiny, ktoré sú v rámci právnych vzťahov chránené viac, ako napríklad spotrebiteľ či zamestnanec.

Spomínali ste, že zmluvy sa budú môcť uzatvárať e-mailom. Ako to bude fungovať?

Zmluvy sa elektronicky bežne uzatvárajú aj dnes – cez e-mail, esemesku alebo aj keď si niečo kupujete cez internet, uzatvárate zmluvu elektronicky. Po novom už zákon bude bližšie riešiť viaceré nuansy, ktoré sú s elektronickým uzatváraním zmlúv spojené.

Súčasný Občiansky zákonník má viac ako šesťdesiat rokov a síce bol veľakrát novelizovaný a ako-tak korešponduje s dnešnou dobou, no nový zákonník všetko toto zhŕňa a lepšie odzrkadľuje skutočnosť, ako v súčasnosti ľudia fungujú.

Elektronické uzatváranie zmlúv mi pripadá ako ľahko zneužiteľné – nikomu trebárs nebráni vytvoriť si e-mail s mojím menom a tváriť sa, že som to ja. Myslí zákon na takéto možnosti zneužívania?

V praxi keď uzatvárate zmluvu elektronicky, zadáte svoj e-mail, naň vám príde nejaký odkaz a potom potvrdíte, že ste to vy, respektíve vám môže prísť aj kód do esemesky. Proces overenia je dnes už v praxi dobre otestovaný a overený.

Takéto viacfaktorové overovanie nový Občiansky zákonník bude upravovať?

Takto do detailu nie, ale keď ste schopný niekde vyplniť objednávku a zaplatíte kúpnu cenu, zmluva je platne uzavretá. No ak niekto iný použije vaše meno a vymyslí si e-mail s vaším menom, ktorý zneužije na nákup nejakého tovaru, vy takouto zmluvou, samozrejme, nie ste automaticky viazaný. Predávajúci nemôže prísť za vami s tým, že ste si niečo objednali, a domáhať sa platby. Musí preukázať, že zmluvu ste uzatvorili platne vy a nie niekto, kto sa za vás len vydával.

Ide teda skôr o to, že keď zmluvu elektronicky uzavriete a zaplatíte za tovar, zmluva je platná a môžete sa domáhať zodpovednosti za chyby, nárokovať si záruku a tak ďalej. Druhá strana nemôže hovoriť, že to bolo uzavreté iba e-mailom a je to neplatné.

Je podľa vás niečo, čo by v novom Občianskom zákonníku malo byť, ale nebude?

Všetci tomu hovoria predmanželská zmluva, ale v skutočnosti šlo o zúženie spoločného imania manželov pred uzavretím manželstva – toto bolo vyhodené, ale nevidím dôvod, prečo by to tam nemohlo byť. Bolo by to to isté, čo budete vedieť spraviť v momente po uzavretí manželstva.

Nebolo by to teda nadbytočné?

Nie, lebo keď ste už raz manželia, tak na to, aby ste si spoločné imanie zúžili, musíte byť dvaja a ste v riziku, že ten druhý povie nie. Tento inštitút dával snúbencom možnosť si túto otázku vyriešiť ešte pred samotným uzavretím manželstva a vyhnúť sa tak možným problémom v budúcnosti.

Druhá vec, ktorá tam podľa mňa chýba, sú zverenecké či nadačné fondy.

Čo to je?

Ide o špecifickú formu, ako môže osoba naložiť so svojím majetkom alebo jeho časťou ešte počas svojho života s tým, že na tento majetok nebude mať smrť zakladateľa prakticky žiaden vplyv. Tento majetok by spravoval správca nadačného fondu s tým, že účel fondu môže byť napríklad verejnoprospešný.

To sa však, samozrejme, netýka úplne bežných ľudí, ale skôr tých s veľkým majetkom.

Je nový Občiansky zákonník veľká vec pre slovenský právny poriadok?

Bude to obrovská zmena, nielen pre nás profesionálov, ale aj pre bežných ľudí. Bude trvať, kým sa s ním zžijeme, a je tiež otázka, aké bude mať detské choroby a či nebude novelizovaný ešte pred tým, ako nadobudne účinnosť. Veľa vecí ukáže až prax a to, či bude o nové inštitúty záujem zo strany verejnosti.

V každom prípade ide o najväčšiu zmenu súkromného práva v histórii samostatnosti.