Bratislava 11. mája (TASR) – Niektorí poslanci mestských zastupiteľstiev pôsobia aj v dozorných orgánoch mestských podnikov. Názory právnikov, či za to môžu poberať odmenu, sa rôznia. Možnosť poberať odmenu poslancami mestských zastupiteľstiev za funkciu konateľa alebo člena dozornej rady upravuje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Od 1. januára 2020 je zákonná úprava nastavená tak, že verejný funkcionár, pod ktorých spadajú aj poslanci mestských zastupiteľstiev, nesmie byť štatutárom alebo členom dozorného orgánu právnickej osoby zriadenej za účelom podnikania. Výnimkou sú tie, v ktorých ju vykonáva na základe zákona, alebo v ktorých má majetkovú účasť štát, vyšší územný celok alebo obec. „Zároveň došlo ale aj k zmene zákona v zmysle, ak verejný funkcionár vykonáva funkciu štatutára alebo člena dozorného orgánu, tak nesmie za výkon poberať odmenu a iné finančné plnenie okrem náhrady preukázaných výdavkov s výkonom tejto funkcie,“ uviedol pre TASR advokát v kancelárii bpv Braun Partners Martin Provazník.
Za účelom tohto zákona sú verejnými funkcionármi nielen poslanci mestského zastupiteľstva, ale aj poslanci zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach. „Platí, že pre verejných funkcionárov platí zákaz byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár rovnako nesmie podnikať, to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok,“ povedal Peter Čavojský z advokátskej kancelárie CLS Cavojsky & Partners.
Ako doplnil, ústavný zákon súčasne určuje výnimku z tohto zákazu. „Táto výnimka platí okrem iného práve pre poslancov. Vzhľadom na túto výnimku je preto potrebné konštatovať, že takíto poslanci môžu byť konateľmi ako aj členmi dozorných rád a za výkon takýchto funkcií poberať odmenu. Článok 5 odsek 4 predmetného ústavného zákona teda nie je v danom prípade relevantný. Ak teda nie sú v danej situácii iné relevantné skutočnosti, napr. daná osoba je súčasne verejným funkcionárom z titulu rôznych funkcií, poslanec mestského zastupiteľstva, ktorý je zároveň konateľom mestskej spoločnosti, môže za výkon tejto funkcie poberať odmenu,“ vysvetlil pre TASR advokát.
Ak zastupuje obec alebo vyšší územný celok v orgánoch obchodnej spoločnosti, v ktorej má obec alebo vyšší územný celok obchodný podiel, alebo ak mu to vyplýva zo zákona alebo z výkonu funkcie, nesmie za výkon tejto činnosti poberať odmenu a iné finančné plnenie s výnimkou náhrady preukázaných výdavkov, myslí si Patrik Baltazarovič z advokátskej kancelárie IN FORO-AYRUMYAN. „Základnou sankciou v tomto prípade je pokuta v sume šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára. Ak verejný funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom verejnej funkcie podľa Ústavy SR, ústavného zákona alebo zákonov, uloží sa mu aj povinnosť bezodkladne zanechať takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť,“ doplnil pre TASR.
Na webe parlamentu len nedávno zverejnili majetkové priznania verejných funkcionárov za rok 2019. Preverenie priznaní trvalo dlhšie, keďže došlo k enormnému nárastu počtu verejných funkcionárov. Od 1. januára 2020 sa rozšíril rozsah verejných funkcionárov viac ako štvornásobne, z asi 580 na vyše 2000. Situáciu komplikovala aj pandémia nového koronavírusu. Termín na odovzdanie priznaní bol do konca apríla 2020. Preverovanie a následné zverejnenie tak trvalo takmer rok. Po novom sa zverejňujú priznania nielen poslancov parlamentu, ale aj primátorov, starostov a poslancov mestských zastupiteľstiev.
